Na 3D-čku v Amerike - za Majstrovstvami sveta (Kanada, časť 1.)

Pre každého z nás znamená 3D lukostreľba niečo iné. Pre niekoho je to prežívanie voľných chvíľ s priateľmi a rodinou, pre niekoho relax v prírode, pre ďalšieho tvrdý šport. Pre mňa všetko toto a navyše aj možnosť a motivácia cestovať po rôznych kútoch sveta za 3D lukostreleckými súťažami, kde mám možnosť vidieť danú krajinu zasa z iného uhla.

V tomto roku sa mi splnil malý sen. Ísť si zastrieľať a zasúťažiť aj niekam mimo Európu. Počas posledných rokov sa zúčastňujem Majstrovstiev sveta a Európy nielen pod HDH IAA, ale aj pod WA a IFAA (WHBC/EBHC). A rok 2019 bol naozaj jedinečný. Majstrovstvá sveta 3D World Archery sa naplánovali na september do divokej Kanady. A Majstrovstvá sveta v loveckej lukostreľbe WBHC podľa IFAA boli naplánované tiež na rovnaký kontinent - do USA a tiež na september! A čuduj sa svete, boli ihneď na ďalší týždeň, ako súťaž v Kanade. Tak to už bola veľká výzva!

Prvé, čo som urobil, otvoril som si mapu a pohľadal si Lac La Biche (Alberta, Kanada) a Yankton (Južná Dakota, USA). Podľa mapy to bolo teoreticky iba 2000 km od seba. Rodina ma v tom podporila, tak bolo rozhodnuté. Začal som všetko plánovať.

dakota.PNG

Oslovil som všetkých našich slovenských 3D-čkárov s ambíciou ísť reprezentovať do Kanady či USA. Najskôr to vyzeralo úplne super. Asi 6 chcelo ísť do Kanady a traja na obe súťaže. Ale keď sa už začal blížiť termín kúpy leteniek, už prestávali mať formu, nepustila ich priateľka, či nebolo dosť peňazí, alebo dovolenky. Nakoniec som zostal sám. To ma však neodradilo. Do Kanady sa hlásili priatelia Česi (Peťo Madurkay s Lenkou, Janko Koutný a Radka Navrátilová). Do USA zasa ďalší dvaja Česi, z ktorých som už jedného predým poznal (Marián Jurík). Tak až taký sám som tam nebol.

Rozplánovať si cestu do detailov, tak to je jednak moje zamestnanie, ako aj hobby. Bolo potrebné pozisťovať rôzne náležitosti. Víza - do USA sa vybavila ESTA a do Kanady ETA. To šlo online. Teraz auto. Bohužiaľ som nenašiel v Kanade žiadnu autopožičovňu, ktorá by umožnila vrátiť auto v USA. Tak som musel vymyslieť letenky a presuny.K tomu ubytovanie. Záložný plán ak postúpim, ak vypadnem.

Zjednodušene to malo vyzerať takto: Let do Calgary, tam požičať auto, odviesť sa na súťaž WA, potom sa vrátiť do Calgary, preletieť dajako do USA, tam požičať auto, zohnať ubytovanie v Yanktone, odsúťažiť WBHC a vrátiť sa na letisko aj s autom. A odtiaľ letieť domov pokiaľ možno rovnakou leteckou spoločnosťou, ako som letel do Kanady - kvôli dobrej cene. Ak sa bude dať, tak medzitým využiť čas na to, aby som videl z prírody toho čo najviac. V princípe malina to dať dokopy :-).

Príprava

Keď už človek chce ísť súťažiť (a neurobiť hanbu) na opačnú stranu planéty, tak je dobre sa na to aj poriadne pripraviť. Popravde som sa pripravoval najmä na streľbu na krátke vzdialenosti, pretože 2 týždne pred Kanadou boli ME HDH IAA vo Varíne. A v Kanade sa strieľalo do 30 metrov, čo nebol až taký rozdiel. Problémom bola hlavne príprava na WBHC, kde sa strieľa do 54 metrov. To nebolo veľmi kde a kedy natrénovať. Tréningy na pár súťažiach od červeného kolíka, dajaké parkúry v Rakúsku, tréningy doma na dedine na veľké vzdialenosti a hlavne skúsenosti z predchádzajúcich ročníkov. Hlavne si bolo treba utvrdiť, ako vysoko treba mieriť nad pri vzdialenostiach 30-54 metrov.

Plus pre mňa nutná teoretická príprava - štúdium veľkosti zvierat, ktoré mohli byť postavené v USA. Bohužiaľ títo výrobcovia veľmi neuvádzajú presné veľkosti zvierat, navyše to uvádzajú v inchoch a yardoch. Tie isté zvieratá ako máme u nás mali diametrálne iné rozmery. A kto pozná moju "prstovú" metódu odhadu vzdialenosti, tak chybných 20 cm odhadu veľkosti na zvierati mi urobí 8 metrovú chybu na odhade vzdialenosti terča. Tak bolo potrebné sa tomu povenovať naozaj seriózne.

Letí sa do Calgary

Sobota 31.8.2019. Prišiel deň "D". Skoro ráno letím z Viedne do Londýna. Idem úplne prvým spojom, aby som mal v Londýne viac času na prestupovanie - takmer 4 hodiny. A hlavne aby pracovníci letiska stihli preložiť batožinu. Stále mám pred očami zlé skúsenosti kamarátov zo Slovinska, ktorí v minulom roku pri krátkom prestupe na ME 3D WA vo Švédsku prišli o batožinu. Omylom im ju poslali do Paríža namiesto do Švédska. A luky a šípy im prišli až po súťaži, kedy už boli bohužiaľ s požičanými lukmi samozrejme vypadnutí. To bolo obrovské poučenie aj pre mňa.

Pri ceste tam radšej budem čakať aj pár hodín navyše, len aby sa všetko stihlo preložiť. Pri ceste domov je to už jedno. Ak aj nestihnú batožinu preložiť, dovezú vám ju zdarma dodatočne až domov.

IMG_20190831_122447.jpg

Letelo sa na západ, tak sme leteli s otáčaním Zeme a deň bol tak dlhší. Napriek našim teoretickým predpokladom a znalostiam z mapy na glóbuse by sme si mysleli, že poletíme krížom cez Antlantik niekam k Torontu a potom ponad celú Kanadu na západ. Ale tá najkratšia cesta vedie inakadiaľ. Ponad Island, potom ponad biele ľadovce Grónska až do Calgary. Sranda je ten časový posun. Odlietate z Londýna o 13:05, letíte takmer 9 hodín a priletíte do Calgary o 14:55 toho istého dňa.

IMG_20190831_155109.jpg

Na letisku v Calgary som sa snažil vybaviť čo najskôr. Na letisku sú pri vstupe do krajiny automaty, kde nascanujú pas, odfotia tvár a zreničky, zoberú odtlačky prstov, vyhlásite, že neveziete zbrane, drogy, potraviny s hrozbou pokuty 1500 CAD ... UPS... ja mám v kufri 3 tuniakové pasty na 3 súťažné dni WA. Kufor som ešte nemal v ruke a teraz čo? Ak by som zaklikol niektoré políčko ÁNO, tak by bolo po hladkom priebehu vstupu do krajiny. Tak som to riskol. Všetko naporiadku, vyzeral som dosť dôveryhodne a usmievavo, tak si ma colníci námatkovo nevybrali a nevyhádzali mi batožinu. V Kanade som súťažil aj s kamarátmi z Čiech. Tí o zákaze potravín nevedeli tiež a z domu priniesli klobás a slaniny. To by bola pokuta! :-)

Calgary - najväčšie mesto provincie Alberta

O chvíľu už sedím šťastný v aute z požičovne, ťukám do navigácie mobilu do vopred stiahnutých máp adresu, kde mám spať v Calgary. Letisko i moje ubytko je v severnej časti mesta, kúsok od seba.

Takto vyzeralo moje prvé ubytko v Kanade:

IMG_20190901_065347.jpg

Keďže som potreboval v Calgary iba prespať, našiel som si ubytko v obytnej štvrti domčekov v okrajovej časti mesta. V dvojpodlažnom domčeku bývala mladá Číňanka s malým 2-mesačným chlapcom. Dolu mala obývačku s kuchyňou, na poschodí dve izbičky na prenajímanie a kúpelňu. Bola sama doma, pustila si do domu cudzieho človeka. Manžel pracoval na týždňovkách niekde mimo mesta. Teda odvážna. Ale asi podnikavá. Pre mňa bolo výhodné, že ubytovanie vyšlo na noc asi 18 EUR, bolo čisté, pohodlné. Nič viac som nepotreboval. Navyše bolo kúsok od konečnej stanice mestských vlakov a na výpadovke na sever. O chvíľu som už využil túto vlakovú MHDčku a pozrel si centrum Calgary.

IMG_20190831_171257.jpg

IMG_20190831_183934.jpg

Calgary je piatym najväčším mestom v Kanade s populáciou okolo 1,3 mil. obyvateľov. Pre mňa bolo Calgary mestom, ktoré bolo organizátorom Zimných olympijských hier v roku 1988. Vtedy som fandil hokejistom za ČSSR, kedy bojovali za nás Oto Haščák, Igor Liba, či Dušan Pašek.

V meste som si urobil malý okruh. Na námestí tu bolo stretnutie indonézskej komunity. Hudba, tanec a kopa indonézskych špecialít. V centre Torontská veža, pekné parky pri rieke a mrakodrapy v centre. Bolo upršané sobotné popoludnie a na vytvorenie názoru si na poloprázdne mesto mi to stačilo. Ide sa spať. Je 20:00 hod. a treba sa presunúť naspäť k Číňanke do domčeku. Keď idem večer spať, u nás je o 8 hodín viac, čiže už 6 hodín ráno. 27 hodín bez spánku bolo celkom vyčerpávajúcich :-).

Edmonton a cesta na sever

Máme 1.september a dnes prebieha od obeda registrácia na súťaž. Len je to odtiaľto 530 km. Tak vyrážam ešte za tmy. Všetko si pobalím, na špičkách si nosím kufre do auta. Číňanska spí v obývačke na zemi na dajakom hrubom koberci pri svojom 2-mesačnom dieťati. Vonku je hmla, že sa dá krájať. Dajako som sa vymotal na diaľnicu a idem na sever. Po ceste si robím zastávku v hlavnom meste Provincie Alberta - v miliónovom Edmontone. Je ospalé nedeľné ráno.

IMG_20190901_100600.jpg

...Alberta Legislature Building

IMG_20190901_103656.jpg

... pohľad na centrum Edmontonu - mesta plného parkov a zelene

Po pár hodinovej zastávke idem ďalej na sever. Krajina je tu rovinatá placka. A taká je vlastne takmer celá Kanada. Kedysi som mal sen cestovať cez celú Kanadu od východu po západ. Je to asi hlúposť. Okrem západu je tam samá rovina. Ak tak cestovať do Kanady, tak hory na západe, to je super nápad.

Cesty tu väčšinou smerujú zo severu na juh a z východu na západ. Šikmých ciest mimo týchto smerov tu veľa nie je. Desiatky kilometrov rovné úseky bez jednej zátačky by boli určite vhodné na šoférovanie automatom, keby taká technika už bola k dispozícií.

IMG_20190901_121907.jpg

Alberta v tejto časti je rovinatá krajina plná prérií. V južnej Kanade sa tu na obrovských plochách pestuje obilie. Je začiatok septembra, ešte je polozelené, ako aj repka ešte nie je dozretá. Som zvedavý, kedy to budú mlátiť. O týždeň má skončiť pololetné počasie a nastúpiť jeseň. Severnejšie už prechádzam cez brezovo - smrekové severské lesy. Vidím tu kopu ťažobných polí. Alberta je veľmi bohatá - pretože je bohatá na ropu...

Registrácia a stretnutie s kamarátmi

Samotná súťaž prebiehala na okraji mestečka Lac La Biche. Najskôr sme to čítali Lak La Bíč, ale kto rozumie po anglicky vie, že to posledné slovo má trošku iný význam. Domáci nás ihneď opravovali, že je to Lak La Bíš, čo znamená jazero losíc. Organizáciu súťaže si zobral za úlohu miestny lukostrelecký klub so 60 členmi. A samozrejme s podporou mesta. Za posledné 3 roky tu postavili veľké lukostrelecké centrum uprostred kanadských lesov, možno 5 km od mesta. Dokonca tu pár dní pred súťažou potiahli z hlavnej cesty asi 2 km novú asfaltku. Neuveriteľné.

IMG_20190901_135937.jpg

IMG_20190901_144621.jpg

... Síce som si myslel, že na súťaži budem sám Slovák, ale nakoniec som tu našiel Slovenku v radoch rozhodcov. Pred týmto "Peršingom", to je pani Kopecká z Britskej Kolumbie. Strááášne milá pani. Na prekvapenie zisťujem, že jej manžel práve odchádza na Slovensko potrénovať Marcela Pavlíka, nášho výborného lukostrelca. Svet je malý.

IMG_20190901_135455.jpg

... prvýkrát sa na takejto 3D súťaži stretávam s online nahadzovaním výsledkov aj do "mobilov". Výhodu to malo takú, že priebežné výsledky boli viditeľné online aj doma.

Pred veľkou streleckou halou bolo ešte väčšie parkovisko. Tam sa stretám s mojimi kamarátmi lukostrelcami z Česka. Keď už mali cestovať na iný kontinent, tak sa rozhodli precestovať obytným autom aj kus Kanady. Vo Vancouveri si požičali obyťák, v ktorom si urobili 3-týždňový súťažno-poznávací výlet. Dva týždne cestovali po Kanade a týždeň súťažili.

IMG_20190901_142837.jpg

... zľava Peťo Madurkay, Lenka Madurkayová, Radka Navrátilová a Jenda Koutný.

Celkom som sa pobavil, ako rada ma videla hlavne ženská časť osádky. S Lenkou i Radkou je sranda. Prvá vec, čo mi povedali, keď ma stískali pri zvítaní bolo to, že už asi smrdia a že kedy budem na izbe kvôli sprche, ktorú by rady využili. Samozrejme, padla dohoda a každý večer som mal návštevu a spoločnosť. Síce v obyťáku mali aj sprchu, WC apod., ale takto to bolo pohodlnejšie. Zaujímavé bolo, že to obytné auto malo 80-litrovú nádrž na vodu a až 250-litrovú nádrž na benzín. Spotrebu okolo 37 litrov na 100 km. Pri cca. polovičných cenách benzínu oproti našim cenám tu asi spotrebu veľmi neriešia...

Boli sme ako celebrity

Čo som v živote nezažil, tak to bol záujem celej miestnej komunity o tieto Majstrovstvá sveta. V mestečku Lac La Biche žije asi 3500 obyvateľov. A to, že sme tu pricestovali, si mimoriadne cenili. A celé mesto sa na nás pripravilo. Vítali nás všade. Na vstupe do mesta bol veľký privítací plagát. Obchody boli olepené vlajkami všetkých zúčastnených krajín, ľudia nás oslovovali v meste a priali nám veľa šťastia. Pokladník v supermarkete sa pýtal, ako sa darí, ako sme v daný deň strieľali. V niektorých obchodoch sme sa zasa museli podpísať na pamiatku na vlastnú vlajku vo výklade. Človek sa tu cítil naozaj ako dajaká celebrita a hlavne mal pocit, že celé mesto, celá komunita si veľmi želá, aby všetko dopadlo dobre. V lokálnej rozhlasovej stanici každý deň reportovali o súťaži. Miestne noviny o nás písali taktiež. Počas tréningu nás z vrtuľníka bola natáčať miestna televízia.

A koľko tu pomáhalo dobrovoľníkov? 130 (!). No neskutočné. Väčšinou to boli miestni dôchodcovia. Mali informačné stolíky v hoteli, pomáhali pri organizácií dopravy, pri súťaži, v bufetoch...

A čo bolo pre mňa už vrcholom organizačnej precíznosti? Pred lukostreleckou halou bolo nové štrkové parkovisko hádam 100x100 metrov. Cez deň tam parkovali autá súťažiacich. V noci, keď tam zostal už len karavan Čechov, zobrali domáci organizátori štvorkolky, zapriahli za ne dajaké hrabličky a celé parkovisko pohrabličkovali, aby vyzeralo ako nové, bez žiadnych stôp od pneumatík. Nemal som slov...

IMG_20190901_192214.jpg

... na supermarketoch boli ručne maľované logá súťaže aj s vlajkami súťažných krajín

IMG_20190901_200451.jpg

... celkom ma pobavilo, ako v miestnych novinách spomínali aj o malej reprezentácií jedného súťažiaceho zo Slovenska :-). 24 na jedného.

IMG_20190902_191806.jpg

... s kanadským reprezentantom Tyler Moorom sa poznáme už dávnejšie. A bol veľmi vďačný, že som cestoval taký kus sveta na "ich" súťaž.

Zahajovací ceremoniál: IMG_20190902_155714.jpg

... príprava na nástup na okraji mestečka

IMG_20190902_162852.jpg

Ako sa nám strieľalo? A aké boli okruhy?

Celá súťaž prebiehala poblíž lukostreleckého centra. Boli tu postavené tri okruhy umiestnené v kanadských lesoch. Lúky, dajaké strely ponad jazierka, väčšinou riedky les. Terén bol mierne zvlnený, tak sa strieľalo maximálne do miernych kopčekov. Postavili tu zopár plošín, odkiaľ sa strieľalo z výšky nadol. Počasie nám ako tak prialo. Teplota príjemných cca. 15 stupňov. To bolo úplne super. Pred rokom, keď som pozeral počasie v tomto mestečku, tak bolo začiatkom septembra mínus 5 až plus 4 stupne. Tak teraz to bol oproti tomu Karibik.

IMG_20190901_154101.jpg

Strieľalo sa mi dosť ťažko čo sa týka odhladov vzdialenosti. Zvieratá majú úplne iné veľkosti, ako sme zvyknutí. Jeleňov majú toľko druhov. že je to od 70 cm srnčeka po 1,8 m kus. A to je problém pre odhad vzdialenosti, keď to človek chce robiť podľa veľkosti zvierat. U nás máme bielu horskú kozu od Elevenu tiež. U nás má dĺžku 92 cm. A tu tak 1,25 metra. A to bolo veľmi mätúce nielen pre mňa. Asi nik z Európy nepoznal tieto americké 3Dčkové terče. Boli značky Rinehart a ešte od jedného menšieho výrobcu.

HgZDKlIQ.jpg

Súťaž prebiehala podľa pravidiel World Archery. To znamená, že prvé dva dni sú kvalifikačné. Strieľa sa každý deň na 24 terčov na neznámu vzdialenosť po 2 šípy. Postupuje prvých 22 strelcov. Z toho prví dvaja automaticky postupujú do semifinále a o zvyšné 2 miesta sa v eliminácií pobijú zvyšní 20-ti strelci.

Mojim cieľom na tejto súťaži bolo postúpiť do eliminačných súbojov. Prvý deň to veľmi nešlo. Až prílišná snaha je niekedy kontraproduktívna. S nástrelom 358 bodov som po prvom dni figuroval až na 25.mieste spomedzi 43 inštinktívnych (TRRB) lukostrelcov z celého sveta.

69545260_2678384815525329_7146713804020121600_o.jpg

Na súťažiach World Archery sa na kontrole náradia a dodržiavaní pravidiel naozaj veľmi dbá. V pondelok som si všimol, že po roku sa rieši to isté. Strelci v rukavičke museli mať zlepené páskou 3 alebo 4 prsty dokopy. Podľa toho, ako si zakladali šíp. Niektorí to už mali zošité vopred.

V stredu ráno bol troška rozruch okolo Argentínskej IL reprezentácie mužov. Všetci traja reprezentanti mali na ILFkové ramená. Na kontrole náradia mali zámky predpisovo pritiahnuté a hlavný rozhodca im zámky prelepil páskou, aby nehýbali skrutkami. Všetci traja si skrutky dodatočne poriadne povolili, čo si v prvý súťažný deň všimli ich súperi a podali na nich protest (myslím, že to boli Taliani). Pred druhým dňom si ich rozhodcovia predvolali, urobili im opätovnú kontrolu náradia a zistili, že majú luky neoprávnene upravené. Všetkým trom vynulovali výsledok z prechádzajúceho dňa, ale dovolili im po úprave lukov pokračovať. Jeden z nich pokračoval, dvaja sa nahnevaní zbalili a odišli. Nuž, na WA-čkových súťažiach je nutné dodržiavať pravidlá a dávať si pozor na všetko. A ak je niečo zakázané, nestojí to za to skúšať šťastie.

IMG_20190902_092148.jpg

... stretli sme sa tu naozaj z rôznych kútov sveta. Kanada, Nový Zéland, Maďarsko vedľa seba na tréningovej strelnici.

Druhý deň som si chcel už len užiť. Síce mi na postupové miesto chýbalo iba 6 bodov, ale aj to je niekedy veľa. Pred rokom som nepostúpil, pretože mi chýbal po 2 dňoch 1 bodík.

Druhý deň bol pre mňa úplne iný. V tento deň som dostal do skupiny takého "echt" Američana - Matt Cranmera. Brada, potetovaný, rozvedený, s mladou priateľkou. Človek by ho tipoval na dajakého kamionistu, či riadneho farmára :-).

_D305923.jpg

Nakoniec to bol úplne super srdečný chlap, ktorý pracuje ako zdravotná "sestra" a ako hobby vyrába luky. Bol obrovským zástancom prezidenta Trumpa a hodiny mi rozprával o tom, čo Trump urobil pre USA. Nuž, bolo to pre mňa veľmi zaujímavé a poučné. Trump bol podľa neho jediný prezident, ktorý dodržal slovo. Robí to, čo sľúbil. America first - to sa naozaj aj deje. Vďaka tomu majú najnižšiu nezamestnanosť za 20 rokov, ceny benzínu na polovici, platy idú hore... A vraj v ďalších voľbách Trump určite opäť zvíťazí. Tak som zvedavý. Trumpa máme v Európe vykresleného nie veľmi v optimistických farbách. A tento rozhovor ma presvedčil aj o opačnom názore, že všetko nie je len čierno-biele.

Pýtal som sa ho, ako prebiehala kvalifikácia v USA na tieto MS. Záujem bol vraj obrovský a miest málo. V júni im prebehla 3-dňová kvalifikačná súťaž a traja medailisti sa mohli prihlásiť na tieto MS. Zaujímavé je, že si to komplet financovali sami. Žiadne dotácie, ani podpora. V USA sa inak 3Dčko strieľa podľa dajakých ich pravidiel, ktoré sa mi ale zdali dosť podobné HDH pravidlám. Strieľa sa tam na 30 yardov, 30 terčov po 1 šípe.

_D305692 copy.jpg

... záber z vrtuľníka počas ranného tréningu. Na zábere je krásne vidno celý lukostrelecký areál, ktorý tu vybudovali za posledné 3 roky kvôli týmto MS. Predtým tu nebolo nič, teraz je to celoročný raj pre lukostrelcov.

Keď som si robil sondovanie po iných krajinách, ako je to s podporou reprezentácie od ich národných lukostreleckých zväzov, tak situácia nie je vôbec v 3D-čku ružová. Skoro všade si to účastníci platia sami (a to ešte musia prejsť cez riadne kvalifikačné sito). Slovincom, Talianom a Španielom to prepláca komplet ich zväz. Rakúšanom preplácali v tomto roku 800 EUR, mohli ísť maximálne dvaja za divíziu, navyše náklady na osobu vyčíslili asi na dvojnásobok mojich celkových nákladov. Čechom preplácali vopred štartovné. U nás sa vrámci SLZ preplácalo štartovné vo výške 250 USD v prípade umiestnenia do 22.miesta a zároveň v umiestnení v prvých dvoch tretinách. Bohaté krajiny ako Dánsko, Švédsko nepreplácajú nič.

Sekundárne bolo veľmi fajn to, že pri tom rozhovore s Mattom zo mňa opadla nervozita a strieľal som opäť dobre. Z priebežného 29.miesta po začiatku 2.kola som sa postupne prepracoval dopredu. Následne začalo pršať, čo nik nepredpokladal. Dážď mi tuším aj pomohol. Výborných posledných 6 terčov mi zabezpečilo celkom slušný nástrel 382 bodov a nakoniec aj postupové 20. miesto. A to bolo to, čo som chcel. Streliť si eliminácie. Môj cieľ v Kanade som mal týmto splnený. Dostal som sa medzi 22 najlepších na svete.

bodovacka.jpg

Janko Koutný sa dostal do 22-ky na 22.mieste s nástrelmi 372 a 351 bodov. Peťo Madurkay mal smolu. Počas druhého súťažného dňa mal v polovici súťaže po 12-tych šípoch 220 bodov. Keby to udržal, tak by sa mohol prestrieľať na druhé priame postupové miesto. Bohužiaľ začalo pršať, zmohli mu pierka z peria. Jeden out a párkrát päťka. A bolo po priamom postupe. S nástrelmi 412 a 417 bodov skončil po 2 dňoch na 7.mieste.
Radka s vyrovnaným nástrelom 304 a 305 bodov skončila po 2 dňoch na peknom postupovom 14.mieste.

Česi bývali s karavanom na veľkom parkovisku pri lukostreleckej hale. Priamo okolo nich boli lukostrelecké trate. V noci počuli, ako po tratiach jazdili štvorkolky. Čo tam robili? V okolí bolo veľmi veľa medveďov a keby tam nerobili ruch, tak by im medvede v noci roztrhali terče.

Na ďalší deň prebiehali eliminácie. 20 postupových lukostrelcov rozdelili do 5 skupín a tam sa dalo zložitým pavúkom prestrieľať po 5 víťazných elimináciách až do semifinále. Body sa vynulujú a začína sa od začiatku. Každý strieľa na 6 terčov po 1 šípe. Tak to je hlavne o nervoch. Jeden zlý šíp to celé môže pokaziť. Ja som dostal nadupaného vyhecovaného Švéda. Stále žuval dajaký čierny materiál. Netuším, čo to bolo. Ale hecovalo ho to riadne. Napriek tomu, že som dal 6x8čku = 48 bodov, jemu to šlo neskutočne. Strelil až 56 bodov. Priemer 9.

Screenshot_20190905_160508_com.android.chrome.jpg

Zo štyroch eleminačných skupín by mi v dvoch stačilo 48 bodov na postup, bohužiaľ nie v tej mojej. Ale nevadí, so svojim výkonom som bol spokojný. Chcelo to viac šťastia a hlavne pokoja pri streľbe. Nuž, udržať si koncentráciu a nerobiť chyby, keď ide tak o veľa, nie je jednoduché. Mám čo ešte trénovať. Viem sa dosť často psychicky neskutočne rozhodiť a inokedy je to zasa vpohode.

_D305962.jpg ... los bol jednoznačne najväčším terčom aký sme tu strieľali. Už 8-čka sa považovala za slabý výstrel

Zvyšok tretieho súťažného dňa som už len fandil kamarátom z ČR. Eliminačný pavúk cez "pooly" zastavil všetkých troch reprezentantov ČR. Peťo Madurkay skončil troška smutný 14. (po 2 dňoch bol výborne siedmy. Strieľal elimináciu so štrnástym a bohužiaľ prehral, vymenili si pozície. Vo WAčku je to proste tak). Jendo Koutný 15. Ten prvý eleminačný zápas vyhral, Američan sa mu zosypal. Potom nastúpil proti Rakúšanovi H.Bergerovi. Proti nemu strieľal výborne. Prehral 49-52. Ale vôbec to tak nemuselo byť. Posledný šíp si Jendo povedal, že to je 5-ka, aj keď to asi bola čiarová 8-čka. Je veľký dobrák, nezavolal si rozhodcu a Rakušákovi to takto daroval. Mohol byť potom rozstrel na 1 šíp. Nuž, Jendo potom toho ľutoval. Ale už bolo neskoro.
Radka Navrátilová sa takmer prebojovala až do semifinále. Na pár elimináciách sa jej zosypali súperky, ale inak strieľala naozaj výborne. V jednom vyhrotenom rozstrele na 1 šíp pri rovnosti bodov dala jej súperka na ťažký terč 8-čku a Radka 10-tku. No nádhera! Chýbalo jej viac šťastia. Skončila na výbornom 6.mieste. Radka bola proste naša jednička.

69681808_2678384868858657_8044603320276353024_o.jpg

Večer sme chceli s bratmi Čechmi osláviť a hľadali sme dajaký "pub". Nemohli sme nájsť nič. Tak sme šli nakúpiť do bottle shopu (alkohol sa dá kúpiť iba v špecializovaných predajniach). A návštevu "pubu" nám neodporučil ani predavač, ani zákazníci v obchode. Vraj ak sa nechceme pobiť, či byť zranený od noža, nech tam nejdeme. Majú problém s teenagermi a drogami. Medzi mladými je značný problém s dajakými chemickými kryštalickými drogami. V drogách sa nevyznám, tak neviem, čo to bol za druh. Ale čo mi utkvelo v pamäti je to, že jedna dávka tých drog stojí iba 5 CAD (asi 3 EURá). A tak sú lacnejšie ako dajaké pivo v bare. Tak kopa mladých tu droguje. Mesto s tým bojuje, ako vie. Buduje športoviská, robí prevenciu. Kam to dospeje, nik nevie.

Pýtali sme sa, aká teplota tam býva počas zimy. Lac La Biche je vo vnútrozemí, tak tam vládne kontinentálne podnebie. V zime býva aj mínus 45 stupňov. Predavač nám ukazoval videá, kde jazdil v mrazivé ráno po mestečku a teplomer v aute mu ukazoval mínus 45. A veľmi sa na tom zabával. Kúria tu s plynom a naftou. Ťaží sa jej tu veľa a je veľmi lacná. Mali dajaký problém s ropovodom a plynovodom, tak tu majú toho prebytok a predávajú za nízke ceny.

Počas každého večera nám urobili organizátori kultúrny program. Od stretnutia s lovcami až po stretnutie a vystúpenie Indiánov.

IMG_20190904_205225.jpg

... domáci lovci nám v športovej hale (kde sme chodili na večere) predávali kožušiny, železá a pasce na lov zveri (u nás nelegálne), pýšili sa nám, ako lovia s lukmi zver. Má to tu úplne inú tradíciu.

70378461_2678384665525344_2747716408631623680_o.jpg

Keď sme sa rozprávali s domácimi o Indiánoch, neboli veľmi nadšení. Indiáni žijú v uzavretých komunitách v troch rezerváciách v okolí. Väčšinou nepracujú, dostávajú štedré sociálne dávky a majú dosť veľké problémy s alkoholom. Inak Kanada je naozaj multikulturálna krajina. Vďaka premyslenému imigračnému systému tu povoľujú vstup a život šikovným ľuďom z celého sveta. Vedeli ste, že viac ako 20% Kanaďanov sa v Kanade vôbec nenarodilo?

V sobotu prebehli finálové súťaže. V mojej divízií zvíťazil momentálne asi najlepší inštinktívny (TRRB) lukostrelec na svete - Ferenc Molnár z Maďarska.

A ktoré krajiny boli medailovo v 3Dčku najúspešnejšie? Ktoré krajiny si rozdelili 24 individuálnych a 6 tímových medailí?

medaile.PNG

... jednoznačne vedie Európa. Francúzsko, Rakúsko, Švédsko, Taliansko, Maďarsko. Tam hľadajme aktuálnu svetovú špičku.

Ja osobne hodnotím túto súťaž ako pohladenie po duši - z hľadiska organizačného. Všetko bolo dokonale pripravené. Nenastal nikde žiaden problém, pretože nemal ako nastať. Každý teoretický problém bol vopred premyslený a vyriešený skôr ešte ako sa stal. Fakt neskutočné. Niečo podobné som ešte nezažil.

Z hľadiska súťažného - stretla sa tu asi najsilnejšia konkurencia z celého sveta, akú som ja osobne za posledné roky zažil. Majstrovstvá sveta 3D World Archery považujem za stretnutie absolútnej špičky 3D lukostreľby. Pred pár rokmi stačilo byť medzi najlepšími inštinktívnymi lukostrelcami s priemerom okolo 8-8,5 na šíp. Teraz to už nestačí. Treba sa už hýbať niekde okolo 9 bodov na šíp. Tak treba len trénovať a zlepšovať sa. Snáď sa raz do tej medailovaj špičky dostane aj niekto zo Slovenska (historicky máme z WAčka maximálne 1x4.miesto ME a 2x5.miesto MS).


Skalisté hory - najkrajšia časť Kanady

Keď som si plánoval cestu sem, tak som podľa programu súťaže vydedukoval, že ak sa bude dariť, tak postúpim do štvrtkových eliminácií. A tam s najväčšou pravdepodobnosťou vypadnem. A tak sa aj stalo. Ubytovanie som mal zabezpečené v hoteli len do piatku rána. A lietadlo do USA mi odlietalo až v nedeľu dopoludnia.

Boli sme iba 700 km od Skalistých hôr, mal som 2 dni voľna a čo bolo najviac super, tak predpoveď počasia hlásila, že dnes v noci má v horách prestať pršať a majú byť dva krásne slnečné dni. Tak som ani troška nezaváhal.

Vo štvrtok večer som sa zbalil, priatelia Česi poslednýkrát využili služby mojej kúpelne a sprchy (to sa asi upratovačka každý deň čudovala, prečo sám na izbe zašpiním každý deň 5 veľkých uterákov). Dorezervoval som si ubytovanie na nasledujúce 2 noci a premyslel si detailný program na nasledujúce 2 dni, aby som stihol všetko, čo sa dalo stihnúť. Ešte som si nastavil budík na 2:45 ráno, aby som na 10:30 stihol výletný čln po jazere v národnom parku.

A že sa oplatilo ísť tam a bolo tam krásne, o tom nasvedčujú tieto fotky z Národných parkov Jasper a Banff:

IMG_20190907_141240.jpg

... nádherné ľadovcové jazero v N.P. Jasper

IMG_20190906_111107.jpg ... Spirit Island. Inak v nádherných kanadských horách každý rok počas zimy zomrie okolo 300 ľudí v lavínach. Snehu tu býva dosť.

IMG_20190907_101819.jpg

IMG_20190907_124846.jpg

IMG_20190906_152503.jpg ... na turistike v horách N.P. Jasper

IMG_20190907_121551.jpg

IMG_20190906_141000.jpg

... čo nemožno uprieť Kanade, tak to bolo množstvo zveri, ktoré tu žilo. Najmä rôznych druhov jeleňov tu bolo naozaj veľa. Počas nočného, či ranného šoférovania na prázdnych cestách bolo nutné mať diaľkové svetlá, nízku rýchlosť a oči "na stopkách". Jelene sa tu s obľubou prechádzali po cestách.

IMG_20190906_114643.jpg

... pri jednej z turistík som šiel popri jazere. Zrazu sa predo mnou objavil medveď baribal. Viditeľne som ho nezaujímal. Vybral sa okolo mňa asi tak na 8 metrov. Ja som len zamrznuto čakal, čo bude. Žral trávu a dajaké bobule. Tak som z toho usúdil, že to bude asi vegetarián. A keď bez záujmu prechádzal okolo mňa, tak som si urobil s ním fotku na pamiatku. Teda selfie veľmi často nefotím ale tu mi to nedalo :-)

V N.P. Jasper žije okolo 1100 medveďov grizly a 300 menších black bear - alebo ako my ich voláme medveďov baribalov.


Predpoveď počasia neklamala. V sobotu večer začalo liať a lialo celý nasledujúci týždeň. Na počasie v horách som mal poriadne šťastie.

Noc zo soboty na nedeľu som prespal opäť v Calgary u tej istej Číňanky, ako keď som sem pricestoval. Tentoraz mala doma aj manžela a ďalších Číňanov. Robili grilovačku na záhrade. Tak ma pozvali na ňu, čo som privítal. V dome boli na prenajímanie dve izby. V tej druhej spal mladý 23-ročný Dán. Bol v Kanade na cestách 3 mesiace a taktiež sa vracal domov. Dlho sme sa rozprávali o tom, aké problémy majú kanadské lesy. Úplne ich decimuje lykožrút. Tým, že je suchšie, globálne otepľovanie, nie sú také kruté mrazy v zime, to všetko prispieva k vysychaniu miliónov hektárov severských ihličnatých lesov. Momentálne väčšinou borovíc. Kanaďania nerobia s tým nič. Nechávajú to na prírodu, aby si s tým poradila. Bohužiaľ sem - tam vznikajú v týchto vyschnutých oblastiach obrovské požiare.

IMG_20190907_093108.jpg

... toto je môj záber z N.P. Jasper. Bohužiaľ takmer všetky lesy v údolí sú zasiahnuté kalamitou lykožrúta. Tie nahrdzavelé stromy od údolia až takmer úplne po vrch sú napadnuté a do roka vyschnú.

Ten Dán rozprával, ako šiel niekam na sever a prechádzal 6 hodín oblasťou, ktorá bola komplet vyhorená. 6 hodín skazy. Žiadne stromy, žiadne vtáky, žiadna zver. Katastrofa. Kanada je tak obrovská a riedko osídlená, že takéto katastrofy nemajú asi ani ako riešiť.

IMG_20190907_173627.jpg

... napriek tomu všetkému, čo sa tu v prírode deje s lykožrútom a globálnym otepľovaním, tak som našiel aj svetlejšiu budúcnosť. Na tejto fotke sú pôvodne zasiahnuté lesy lykožrútom, ktoré neskôr vyhoreli. Nik s tým nič nerobí. A po rokoch na týchto už časom zatrávnených pláňach začínajú rásť nové mladé stromčeky. Čoraz viac sa objavujú aj dreviny, ktoré sú odolné voči lykožrútovi - brezy a vŕby. Obnova lesa trvá viac ako 80 rokov...

Ten Dán mi rozprával, ako bol 3 týždne na treku na koni okolo dajakej vysokej takmer 5000 tisícovej ľadovcovej hory na severe Kanady. Že to bol neskutočný zážitok ísť divočinou, spať v divočine a byť odkázaný len na sprievodcu, zásoby, oheň, pušku a koňa. Krása.

V každom prípade do Kanady sa niekedy určite vrátim aj s rodinou. Najmä západná časť je naozaj krásna na precestovanie a každému odporúčam sem vycestovať, pokiaľ je to aspoň troška možné.

V nedeľu ráno vraciam na letisku auto a už sedím v lietadle do USA. Zajtra začínajú ďalšie Majstrovstvá sveta v lukostreľbe - tentoraz pod IFAA - WBHC.


... pokračovanie tu: http://archery3d.sk/blog/na-3d-cku-v-amerike-za-majstrovstvami-sveta-usa-cast-2

(c) Peter Málek

.

WA3D.jpg

Posted in Reportáže on dec 25, 2019

Partneri:
Sme členmi
European archery association 3D
Partnerské organizácie
Česká 3D lukostřelba