Na 3D-čku v Amerike - za Majstrovstvami sveta (USA, časť 2.)

... pokračovanie 1.časti (http://archery3d.sk/blog/na-3d-cku-v-amerike-za-majstrovstvami-sveta)

Niečo vyše týždňa súťaženia na MS WA-čka je za mnou. Je nedeľa ráno a hľadám na letisku v Calgary správny terminál, odkiaľ odlietam do USA. Moje cesty vedú na Majstrovstvá sveta IFAA v loveckej lukostreľbe (WBHC), ktoré sa tentoraz poriadajú v USA - v štáte Južná Dakota v Yanktone.

Na letisku v Calgary vyťahujem dokumenty k letenke, nech si pozriem, akou linkou letím. Čo je chvályhodné, na letisku tu vidím veľmi veľa seniorov s vekom okolo 70 rokov, ktorí v "cowboyskom" oblečení a obrovským širákom na hlave robia akýchsi dobrovoľných sprievodcov po letisku. Tak mám hneď pri sebe staršiu pani s cennými radami. Celkom ma prekvapilo, že už na letisku v Calgary ma pri vstupe do terminálu kontroluje americká pasová a vízová kontrola. A je to fajn, pretože už v Kanade vstupujem akoby na americké územie a pri prestupe v Atlante môžem priletieť na terminál s domácimi letmi bez akejkoľvek ďalšej kontroly.

Síce reálne vzdušnou čiarou sa potrebujem presunúť možno 1700 km, ale keďže neexistujú priame lety, tak cestujem takmer 12 hodín. Najskôr linka Calgary - Antlanta, kde prestupujem na najfrekventovanejšom letisku na svete smer Omaha.

mapa.JPG

... cestovanie z kanadského Calgary do Yanktonu viedlo cez Atlantu do Omahy v Nebraske, odtiaľ autom cez štát Iaowa do Yankontu v Južnej Dakote.

ATL_overview_map.png ... Letisko v Atlante je najväčším na svete, ročne cez toto letisko precestuje okolo 110 miliónov cestujúcich. Je tu 7 odletových terminálov prepojených podzemným vlakom. Ako vidno na priloženej mapke, gejtov, na ktorých sú tu pristavené lietadlá, je tu neskutočne. Atlanta je jedno obrovské mravenisko pasažierov.

Po polnoci sa dostávam v požičanom aute do Južnej Dakoty, do mekky lukostreľby v USA - do mesta Yankton. Hotelovú izbu mám naozaj priestrannú. Keď som si bookoval hotel, tak tento bol najbližšie k miestu, kde malo byť zahájenie a registrácia. A v cene okolo 50 EUR na noc bolo jedno, či tam býva jeden, alebo teoreticky štyria. A keďže zo začiatku vyzeralo, že nás pôjde zo Slovenska viac, zobral som 4-lôžkovú izbu. A nakoniec mi táto izba zostala iba pre seba.

IMG_20190911_150606.jpg

... Jedno lôžko bolo moje, druhé bolo pre môj luk a šípy :-).

V pondelok okolo obeda som dohodnutý s Mariánom Juríkom na spoločnej registrácií. Marián je reprezentant ČR, ale narodený je kúsok od môjho bydliska - v Starej Turej. Poznáme sa už pár rokov, tak sa máme o čom porozprávať. Marián strieľa BBR a z ČR je tu ešte jedna reprezentantka - Katka - strieľajúca TRLB. Počas celého týždňa si tak robíme navzájom spoločnosť.

Registrácia prebehla kúsok od hotela - vo veľkej lukostreleckej hale NFAA Easton Yankton Archery Complex. Je v nej aj sídlo NFAA - National Field Archery Association USA. Táto organizácia spolu s miestnym klubom zabezpečovala organizáciu týchto MS. NFAA bola založená v roku 1939, v súčastnosti má v nej členstvo okolo 1000 klubov z USA.

IMG_20190909_150748.jpg

... Pred centrálou NFAA (National Field Archery Association USA) s Mariánom Juríkom

Po registrácií sme sa šli rozstrieľať na obrovský lukostrelecký areál za centrálou NFAA Easton Yankton Archery Center. Na obrovskej ploche 72 hektárov sa tu tri veľké field strelnice, 3D-čkový okruh, dve FITA strelnice, 90 metrová strelnica, dva okruhy na terénku, lukostrecké múzeum, konferenčné sály atď. No, proste sen každej lukostreleckej federácie, či zväzu.

IMG_20190909_132102.jpg

... Na tréningu na jednom z okruhov na terénku. Nešlo mi do hlavy, kde tu na rovinách postavia zvieratá, aby to nebolo všetko ľahké a po rovine. Bol som ešte neskôr veľmi prekvapený, aké náročné trate si na nás organizátori pripravili...

IMG_20190909_140320.jpg

... Veľké sklady sú tu "nafulované" lukostreleckým materiálom.

IMG_20190909_135901.jpg

... Na tejto strelnici sú hlavne zaujímavé backstopy pred parkoviskom. Nastálo tam zaparkovali skriňové návesy kamiónov. Tak cez to už šíp len tak nepreletí.

Keď som začal strieľať tieto 3D súťaže z IFAA, mojim prvým podujatím boli EBHC v Rakúsku v roku 2016 v Saalbachu. Nasledovne to boli MS - WBHC v Taliansku, potom ME EBHC v Oberwiesenthale v Nemecku v roku 2018. Každý párny rok je toto podujatie ako ME v Európe, každý nepárny rok je to niekde na svete. A rok 2019 bol už dávno pridelený do Severnej Ameriky - do USA. Pre zaujímavosť v roku 2020 sa bude EBHC konať vo Francúzsku a v roku 2021 to má byť niekde v Pacifiku. Tento systém je síce spravodlivý voči kontinentom, ale nie veľmi vhodný. Strieľa sa na naozaj lovecké vzdialenosti - do takmer 55 metrov. A to je jedno, či ste kladka, alebo reflexný luk. A strieľať na 3D zvieratá na takéto veľké vzdialenosti je populárne najmä v Európe. Posledné 3 roky sa na každom v Európe organizovaných šampionátoch zúčastňovalo 1600 - 2000 účastníkov. Bohužiaľ tu, v USA vôbec takejto disciplíne neholdujú a na súťaž sa prihlásilo niečo ľahko cez 200 účastníkov. A bola to škoda, keďže aj z nich bola väčšina z Európy. Bohato bola zastúpená Brazília, stretol som tu aj kamaráta z Nového Zélandu, ktorý strieľal pred týždňom aj na WAčku v Kanade. Jediní my dvaja sme absolvovali obe súťaže.

Na týchto MS sa zúčastnili reprezentanti z 20-tich krajín. Najviac je tu Nemcov, potom domácich zástupcov z USA. Zahájenie prebehlo s americkou hymnou a s rozdávaním zmrzliny na konci. Troška rozpačitý začiatok. V celom meste nik ani netušil, že sa tu konajú dajaké Majstrovstvá sveta. Absolútny protiklad toho, s čím sme sa stretli pred týždňom v Kanade. Tam tou súťažou naozaj žilo celé mesto.

Čo sa týka financií, tak účasť na IFAA súťažiach je lacnejšia ako WA súťaže. A to preto, lebo na WAčku bolo už aj drahšie štartovné (250 USD), tiež si musíte priobjednať aj ubytovanie v drahom oficiálnom hoteli. Na WBHC sa za 4-dňové majstrovstvá platí štartovné 150 USD (cca. 135 EUR) plus hotel podľa vášho rozpočtu a doprava.

zahajeniejpg.jpg

... fotečka zo slávnostného zahájenia MS.

IMG_20190909_165547.jpg

... s Mariánom Juríkom a Kateřinou Poprachovou, reprezentantmi z ČR.

Noc pred prvým súťažným dňom bola naozaj rušná. Všetky televízne stanice hlásili, že sa blíži tornádo do Južnej Dakoty. A tam sme boli aj my. V noci sa teda riadne blýskalo. Veľká búrková oblačnosť sa presúvala južne od nás a chytalo nás to len okrajom vo forme hustého dažďa. Našťastie. Tornádo zasiahlo pár desiatok kilometrov východne mesto Sioux Falls. Cez okraj mesta sa tam prehnalo tornádo 2.stupňa s vetrom okolo 210 km/hodinu. Narobilo tam veľké škody. Fakt sme mohli byť šťastní, že nás to obišlo. Pretože tie papierové budovy, ktoré tu väčšinou majú, vo mne veľký pocit bezpečia a stability nevzbudzujú.

tornado.png


Mesto Yankton leží na brehoch rieky Missouri. V tomto roku tu vlastne od zimy bojujú so záplavami. Voda v okolí ešte doteraz zaplavuje niektoré územia. Okolie Yanktonu je rovina ako placka. Tak som bol už pripravený, že budeme strieľať len po rovine. Ale veľký omyl. Súťaže sa konali asi 10 km západne od Yanktonu v prírodnom parku na brehoch rieky Missouri. A tu boli terény na 3D lukostreľbu naozaj náročné. Kopce hádam ešte strmšie ako vo Varíne, čo je už čo povedať. Vlastne sa tu tieto terény využívajú na súťaže a tréningy v terénke, o čom svedčili farebné betónové ceduľky umiestnené po zemi. Bohužiaľ ak tam aj boli, tak sa na odhad vzdialenosti nedali využiť.

IMG_20190909_190721.jpg

Boli postavené dve trate po 28 terčov. Prvé dva dni sme prešli tieto dve trate, potom ich značne zmenili a zvyšné dva dni sme si to zopakovali. V mojej divízií BHR bolo prihlásených 8 strelcov. Ktorýsi do USA neprišiel, dvaja nemali Score kartu, tak strieľali len nesúťažne. Tak nás zostalo päť. Keď to porovnám s tým, že nás bolo v Saalbachu v roku 2016 na EBHC v našej divízií okolo 350, tak to bol obrovký nepomer.

Mal som tam dvoch Rakúšanov, jedneho Estónca a Íra. Bolo nás síce málo, ale boj bol medzi nami naozaj veľký. Nik nechcel odísť bez medaile. Jednoznačným favoritom bol Clemens Obkircher. Je to rakúsky majster v tejto disciplíne a vlastne počas celého roku nič iné nestrieľa. Odhad vzdialenosti je tu kľúčový a to mu celkom šlo.

1.jpg ... Clemens (modré tričko) je super IFAA lukostrelec. Veľa mi poradil o taktike na takejto súťaži. O strieľaní v líniách nad nohou či o pravdepodobnosti zásahu, ak nie je si istý vzdialenosťou, kam mieriť. Výborná škola.

Prvý deň som nastrieľal pekných 500 bodov. Druhý Rakúšan mal 504, prvý Rakúšan 520 bodov. S nástrelom som bol veľmi spokojný. To sme strieľali zostavu UMA - strieľa sa 28 terčov s max. 3 šípmi na 1 terč. Pri najväčších zvieratách sa pri oute pristupuje pri 2. a 3. šípe. Zároveň sa znižuje bodová hodnota zásahu.

Počasie nám celkom praje. Dažde tu boli len pred prvým súťažným dňom, búrka s tornádom sa to tomu vyhla. Je celkom príjemne, okolo 25-30 stupňov. Hlásia iba malé prehánky v druhej polovici týždňa.

IMG_20190913_120349.jpg

bodovačka1.jpg

... prvý okruh "Dakota" a môj najlepší nástrel na súťaži.

Rovnaká zostava bola aj druhý deň, kedy sme boli na ťažšej trati. Strieľalo sa pod obrovskými uhlami nadol i nahor. Trate tu boli super náročné. Mimoriadne obľúbeným terčom bol moriak. Mal zónu aj na chrbte a stavali ho naozaj tak zošikma, že sme videli z kill zóny len úzky ovál. Stačilo ísť pár cm nad a už to letelo mimo terč. (Inak divých moriakov tu je všade veľmi veľa. Asi preto je to tak obľúbený terč. Kŕdle sa prechádzajú po parku, alebo popri ceste sem.)

Bol som v skupine s oboma Rakúšanmi. Ten, ktorý bol tretí, bol riadne vyhecovaný ma prestrielať. Stala sa mi zaujímavá príhoda. Strieľali sme v rozblatenom lese riadne dolu kopcom. Bolo mokro. Založil som si šíp, a nechal som ho založený na tetive a nedržal ho. To sa mi ale vypomstilo. Šíp mi vypadol a šmýkal sa dolu zablateným svahom a zastal možno 3 metre dolu kopcom odo mňa. Podľa pravidiel si vypadnutý šíp môžete zobrať, ale musíte mať nohy za kolíkom. Rakúšan, ktorý bol v poradí za mnou, mi ihneď toho pravidlo pripomenul. Tak mi bolo jasné, čo ma bude čakať. Čupiačky som sa snažil šíp dostať s lukom a dlhou vetvou. Ale šíp sa posúval len nižšie. Ak som nechcel mať out, tak mi nezostávalo nič iné, len si lahnúť dolu prudkým kopcom do blata a riadne sa natiahnuť a lukom si šíp pritiahnuť. No, oplatilo sa to. Síce som bol špinavý, ale nasledoval výstrel za 20 bodov. Druhého Rakúšana som nakoniec v tomto kole prestrieľal o 10 bodov, tak po 2 dňoch som bol druhý s náskokom 6 bodov.

IMG_20190913_091944.jpg

... na 18 metrov sa nám všetkým trom celkom zadarilo

Pre mňa je v tomto type súťaží najťažšou úlohou odhad vzdialenosti. Ak správne odhadnem vzdialenosť, väčšinou už strelím dobre. Síce sú zvieratá rozdelené podľa veľkostných kategórií a tie sú známe, ale vedieť, že veľkosť 1 je maximálne do 55 metrov, veľkosť 2 do 45 metrov, veľkosť 3 do 32 metrov a veľkosť 4 do 18 metrov je len malá náplasť.

Pomohlo mi, že som mal naštudované veľkosti zvierat od oboch výrobcov. Aj Delta McKenzie aj Rinehart. To, že udávali veľkosti zvierat v palcoch mi nevadilo, to sa dá ľahko prepočítať na cm. Len ak pri niektorom zvierati uviedli vzdialenosť od chvosta po hlavu a pri inom iba po prednú nohu, tak to mi robilo obrovské problémy. Nepomáhalo mi nič iné, len si pomáhať odrátavaním 10-metrových úsekov. A potom si sporné zvieratá premerať na piaď pri vyťahovaní šípov a dajako si to zapamätať. Niektoré zvieratá sa opakovali, tak to dosť pomáhalo.

Písanie si poznámok počas súťaže je zakázané. Po odovzdaní bodovačky som preto rýchle utekal do auta a zapisoval som si názvy zvierat aj s veľkosťami, ktoré som si zapamätal. To som mal čítanie na dobrú noc :-).

IMG_20190913_130235.jpg

... na týchto súťažiach musí byť pri každom zvierati uvedená skupina veľkosti. V tomto prípade to bola 2-ka. Pre mňa to znamená, že zviera môže byť umiestnené do maximálnej vzdialenosti 45 metrov. A maximálky tu boli veľmi obľúbené. V IFAA zvieratá nemajú 11-tku. Sú iba 3 bodové hodnoty. 5, 8, 10 a samozrejme M-ko.

IMG_20190913_120514.jpg

Tretí deň sa strieľalo niečo ako klasické 3Dčko, len druhý šíp sa strieľal z inej vzdialenosti. Bodovanie 5,8,10. A štvrtý deň to bolo najťažšie. Strieľa sa na 1 šíp s dvojnásobnou bodovou hodnotou bez možnosti opravy. Na jednom šípe sa dá streliť aj 20 bodov, aj nula. A až tu naskakujú tie rozdiely.

Padol som priebežne na štvrté miesto. Rakúšanom sa neskutočne darilo a neuveriteľne sa chytil aj Estónec. Rozhodlo posledných 6 terčov. Tam som potriafal do kill zóny malých jeleňov na 48 metrov dolu strmým kopcom, či malé zvieratká na 18 metrov. Rozhodol posledný terč, kde Estónec outoval. Keby dal 10-tku, tak vyhrá o 2 body. S nástrelom 1584 bodov som s 18 bodmi pred Estóncom s odratými ušami získal bronz. Na súťaži strelíte možno 160 výstrelov a nakoniec rozhodol jeden jediný šíp. Odraté, či neodraté uši, moja radosť bola o to väčšia. Predsa len sa mi na tej ceste do Ameriky za 3Dčkovými MS podarilo vybojovať medailu.

IMG_20190913_100505.jpg

Čo bolo tu v USA odlišné oproti súťažiam v Európe, to boli 3D terče a zóny na nich. 8-čka tu bola iba tak asi dvoj-tretinová, ako sme zvyknutí u nás. A to malo veľký vplyv na výsledok. U nás by bola ešte v tejto oblasti 8-čka, tu to už bola iba 5-ka.

Po prvotnom malom rozčarovaní pri úvodnom ceremoniáli a možno aj slabej strelnici, ostatné aspekty súťaže musím len chváliť. Zvieratá boli nové a vzhľadom na mega vzdialenosti, ako ich stavali, tak sme im veľmi neublížili :-). Neuveriteľné trate, organizácia výborná, spracovanie výsledkov taktiež bez problémov.

Screenshot_20190913_132712.jpg

Veľmi sa mi páčilo, že mali celkom prepracovaný informačný systém. Každý večer mi prišla emailom informácia o mojom nástrele, o čase a mieste nástupu na súťaž na ďalší deň.

Strmé svahy na brehoch rieky boli porastené lesíkom, takže väčšina terčov bola v lese. Čo ma celkom prekvapilo bolo to, že s roznášaním zvierat a stavaním trate tu pomáhali väzni. V Yanktone bola väznica a vybraní väzni tu pomáhali organizátorovi pri pretĺkaní kolíkov, behali tu na štvorkolkách a rozvážali zvery.

IMG_20190909_152219.jpg

... pri potulkách po miestnych reštauráciach sme zablúdili aj do pizzerie. Sme dlho študovali ich jedálny lístok, kým sme nepochopili, čo tam znamenajú toľké čísla. Bola to nutričná hodnota v kalóriach. A kde je cena???

Pre orientáciu aké sú tu ceny jedla v reštikách? Pizza okolo 12 USD. Poriadny steak s bufetovými prílohami, šalátmi apod. 19 USD. All you can eat - kopa výberu cca. 16 USD. Najlacnejšie varené jedlo je možno zakúpiť v reštaurácií v supermarkete, cca. 6,50 USD s polievkou. Pivo okolo 4 USD, väčšinou fľaškové, málokde čapujú. Alkohol sa kupuje v špecializovaných predajniach.

IMG_20190909_164822.jpg

... aby sme nežili v omyle, takto dajako asi vyzerá "americký sen" o vlastnom dome na predmestí. Takýchto štvrtí tu bolo neúrekom. Domy z papiera a potom ak príde tornádo, tak sa čudujú, že im to lieta kade-tade.

V popoludní po poslednom súťažnom dni sme si s priateľmi z Čiech a Nemecka pri rieke na pláži urobili grilovačku. Bolo to pekné a srdečné zavŕšenie našich úspechov. Marián skončil druhý a Katka prvá!

IMG_20190913_151922_BURST002.jpg

V sobotu večer bolo na pláne slávnostné vyhodnotenie. Mali sme celý deň voľno, tak sme sa vybrali spoznať okolie. Prešli sme na druhú stranu rieky Missouri do Nebrasky, kde sme konečne videli zopár bizónov, pozreli sme si miestne múzeum a pekný prírodný park s výhľadmi na mokradiny.

IMG_20190910_170009.jpg

... veľká vodná elektráreň na rieke Missouri ihneď nad mestom Yankton.

Keď som pred rokom začal premýšľať o ceste sem, tak ma ťahalo sem aj to, že Južná Dakota bola kedysi centrom slávneho indiánskeho kmeňa Siuxov. Streliť si z luku s dajakým Siuxom by bola pecka. Ale po Siuxoch tu už bohužiaľ nie je ani pamiatky. Iba názvy veľkých miest v okolí - Siux City a Siux Falls pripomínajú slávnu indiánsku históriu.

IMG_20190913_180214.jpg

... EVČ vozidla v štáte Južná Dakota bolo celkom príťažlivé. Je na ňom asi najslávnejšia turistická atrakcia v tomto štáte - prezidenské hlavy vytesané do skaly v západnej časti štátu - v Mount Rushmore.

IMG_20190914_105747_resized_20200111_093659084.jpg

... malá skupina bizónov pri kasíne Tatanka v Nebraske. Inak klasické komerčné kasína ako sú napr. v Las Vegas, sú povolené len v 11-tich štátoch USA. Naproti tomu indiánske "kmeňové" kasína sú povolené 30-tich štátoch USA a tržbami už predbehli komerčné kasína.

Kým pre hazardné hry v USA platia prísne pravidlá, indiánske kasíno sa môže tešiť veľkej dávke samostatnosti. Všetko začalo tým, že vláda povolila indiánskym kmeňom na území svojich rezervácií prevádzkovať kasíno. Rezerváciu pritom spravuje kmeňová rada s vlastnými zákonmi. Pre indiánske územie kde existuje kasíno, znamená tento fakt vítaný zdroj príjmu. Navyše takéto kamenné kasíno smú vlastniť len indiáni, teda kmeň, ktorý v danej rezervácii žije.

IMG_20190914_120251_resized_20200111_093658816.jpg

... o zašlej sláve miestnych indiánov Siuxov sme sa mohli dozvedieť už len v múzeu v Nebraske.

IMG_20190914_115337_resized_20200111_093657847.jpg

... a predsa sme tu v múzeu našli aj dajaké historické zmienky o Československu. Na lístočku píšu. Tento obrus pochádza z Czechoslovokia 1919. Bol som upozorniť obsluhu v múzeu, že tam majú gramatickú chybu. Že nie sme Slovokia, ale Slovakia. So vďakou to pani opravila. Že už to tam majú desiatky rokov a nik si to nevšimol.


Večer prebehlo slávnostné vyhodnotenie, vrátili sme sa späť do konferenčnej miestnosti NFAA centra v Yanktone. Čo musím pochváliť, tak to boli naozaj krásne medaile. Také krásne medaile som ešte ani nevidel a veeeľmi by ma mrzelo, keby som jednu nepriniesol domov.

IMG_20190914_155807_resized_20200111_093659739.jpg

... všetky medaile boli rovnaké, rozlíšené boli farbou stuhy. Zlato - modrá, striebro - červená a bronz - biela.

IMG_20190914_164251_resized_20200111_093658604.jpg

... vyhodnotenie BHR - 1.Rakúsko, 2.Rakúsko, 3.Slovensko

IMG_20190914_173238_resized_20200111_093659401.jpg

Ak sa nemýlim, tak je to prvá 3Dčková medaila pre člena SLA 3D z iného kontinentu v 3D lukostreľbe. Síce to bol iba bronz, ale aj tak bola moja radosť naozaj obrovská. Cesta do Severnej Ameriky mi splnila všetko, v čo som dúfal. V Kanade na WAčku som si splnil umiestniť sa do 22.miesta na svete a v USA som vybojoval bronz v type súťaže, aké na Slovensku vlastne ani nestrieľame.

Ďalšie WBHC 2021 má byť v regióne Pacifik. Pravdepodobne v Austrálií. Tak to bude už naozaj veľká výzva pre každého :-).

IMG_20190914_165611_resized_20200111_093658393.jpg

...táto medaila zo zámoria sa doviezla na Slovensko. Určite je najkrajšou medailou, akú mám vo svojej zbierke.

Je polovica septembra, majstrovstvá sveta skončili. Po 15-tich dňoch v Amerike odlietam s dobrým pocitom domov. V USA práve začína 8-týždňová lovecká lukostrelecká sezóna. Domáci sa už veľmi tešia. Okolo 40000 kusov prevažne jelenej zveri sa tu zastrelí lukmi. Po tomto 2-mesačnom období nasleduje iba 4-týždňové poľovné obdobie pre majiteľov pušiek. Luky tu majú navrch nad puškami.

(c) Peter Málek

logo.JPG

Posted in Reportáže on jan 11, 2020

Partneri:
Sme členmi
European archery association 3D
Partnerské organizácie
Česká 3D lukostřelba