SLA3D
Slovenská lukostrelecká asociácia 3D

Prihlásiť sa
Hlavný partner SLA3D:

Reportáž z Majstrovstiev sveta WBHC 2017 - Florencia

Každoročným najväčším 3D lukosteleckým podujatím na svete sú Majstrovstvá sveta alebo Európy v loveckej lukostreľbe. Sú poriadané pod patronátom IFAA. V nepárny rok, ktorým je aj rok 2017, sa organizovali Majstrovstvá sveta, ktoré prebehli v srdci Toskánska, v kraji dobrého vína, pri mestečku Castellina, asi 70 km južne od Florencie.

O túto súťaž je vždy obrovský záujem. Limit v počte súťažiacich je 1680 lukostrelcov. Prihlasovanie sa uskutočnilo v júli 2016 a za 2 dni bolo prihlasovanie ukončené, keďže sa zaplnil maximálny možný počet súťažiacich. Prihlásiť sa môže viac-menej ktokoľvek, kto je dostatočne rýchly v prihlasovaní. A samozrejme taktiež by mal streliť aj niekoľko súťaží podľa pravidiel IFAA a mať to zapísané v "score karte".

Zo Slovenska sa vybrala reprezentovať celkom stála zostava:

Tatiana Binderová - TRB (reflexný luk)

Dušan Binder - TLB (dlhý luk - longbow)

Radek Konig - TLB

Ladislav Darázs - TLB

Ján Kúdela - BBR (barebow)

Jakub Málek - BBR

Ján Knižka - BBR

Peter Málek - BHR (bow hunter recurved)

(apropo - som veľmi rád, že o rok na Majstrovstvách Európy EBHC2018 do Nemecka nás zo Slovenska už ide okolo 30. To je super!)

Všetci Slováci strieľali v takej divízií luku, v akej strieľajú aj doma. Jedine ja som strieľal BHR. Čo je to BHR? Jednoducho povedané, je to vlastne barebow luk, s kovovým stredom, s možným stabilizátorom, ale nemôže sa walkovať po tetive. Keďže štandardne strieľam TRRB, mohol som sa prihlásiť do menej náročnej kategórie TRB. Tam ale nie sú povolené plastové krídelká a plastová základka. S tými som ale naučený strieľať, tak som to už nechcel komplikovať. Tak som bol preto v takejto nezvyčajnej (ale populárnej) kategórií - BHR.

Všetci sme vyrazili na asi 1100 km cestu do Talianska v sobotu 17.6. nad ránom. Cez Rakúsko, okolo Benátiek až do Florencie. Tam na miestnom Hipodrome bola plánovaná registrácia a kontrola výstroje. Predpoveď počasia bohužiaľ neklamala a naozaj tu bolo vyše 35°C. Tak už si teraz uvedomujeme, že to bude veľmi zaujímavý týždeň - strieľať v takej horúčave. Kontrola náradia prebehla štandardne - u všetkých bez problémov. Už sme sa len presunuli na miesto nášho pobytu a súťaženia. Do srdca Toskánska, do oblasti Chianti, neďaleko mestečka Castellina. Už pred rokom som tu vybavil na ubytovanie krásny kamenný domček, kde mala základný tábor celá naša slovenská výprava. Mali sme tu vyvesenú veľkú slovenskú zástavu (ďakujeme za požičanie Obecnému úradu v Ostrej Lúke :-) ), ktorá nás tu vždy vítala po návrate zo súťaže.

Naša slovenská lukostrelecká základňa:20170620_105901_resized.jpg

V nedeľu navečer sme sa vybrali do centra Florencie, kde prebehlo slávnostné zahájenie WBHC2017. Jednotlivé výpravy postupovali so svojou zástavou historickými uličkami za skupinou bubeníkov. Či pri rannom informačnom mítingu, ako aj pri slávnostnom zahájení bolo vidno, že tieto MS nebudú určite tak organizačne zvládnuté, ako to bolo pred rokom v Rakúsku na ME. Ale nakoniec sme našli aj slovenskú zástavu, aj našu tabuľku Slovakia.

20170618_181843_resized.jpg

20170618_174720_resized.jpg ... na túto fotku ktosi poznamenal, že to vyzerá ako na WC pri pisoároch a že pred nami je len veľká tapeta :-)

Na námestí nám dali príhovor, zaspievali hymnu, bubeníci bubnovali k vystúpeniu vlajkonosičov, ktorí si s vlajakmi robili, čo chceli: vyhadzovali ich do výšky či prehadzovali medzi sebou. Bolo to pekné. Ale úsmevné bolo na organizácií tohoto nielen to, že sa turisti natlačili pred jednotlivé športové delegácie, ale najmä to, že počas dojímavého spevu speváčky - sólistky, sa zo susednej uličky objavila ďalšia bubnujúca skupina bubeníkov. Nezadarilo sa organizátorom zosúladiť tieto 2 akcie. Vrchol bolo to, že uprostred príhovoru prezidenta IFAA sa naši bubeníci zobrali a za bubnovania odišli preč. Myslím si, že boli zaplatení na 1 hodinu a "šichta" padla.

20170618_174915_resized.jpg

Kto nestrieľal takúto súťaž, tak skrátka popíšem pravidlá: Všetci lukostrelci boli rozdelení do dvoch skupín. Každá skupina strieľala v inej lokalite. V danej lokalite boli postavené 4 trate. Každá bola postavená na trošku iný systém streľby a v princípe si všetci prešli rôznym poradím všetky 4 trate. Každá trať má 28 terčov (zvierat), ktoré sú postavené v neznámej vzdialenosti. Sú 4 skupiny zvierat, každá je zadelená do inej skupiny podľa veľkosti zóny. Jednotka sú najväčšie zvieratá (napr. medveď, jeleň, daniel) a štvorka tie najmenšie (napr. slimák, korytnačka, sovičky atď.) Zvieratá skupiny 1 sú postavené vo vzdialenosti 36-55 metrov (skúste si trafiť ležiaceho kozorožca na 55 metrov), skupina 2 vo vzdialenosti 27-41 metrov, skupina 3 do 31 metrov a skupina 4 do 18 metrov. Je pravda, že väčšina zvierat bola na maximálkach.

Strieľalo sa nasledovne:

2 okruhy x IFAA Unmarked Animal Round.

Zviera má 2 bodované zóny. Killzónu (čiže po našom 8,10,11) a zvyšok tela. Ak trafíte prvým šípom Killzónu, máte 20 bodov. Ak zviera, tak 18. Ak máte out, tak pri skupine zvierat 1 a 2 pristupujete ďalším šípom o 4,5, resp. 2,7 metra. A strieľate. Buď 16 alebo 14 bodov. Ak netrafíte, tak sa ide opäť bližie k terčom. A tam je to buď 12, 10, alebo nula. Hlavne tej nule sa chcel každý vyhnúť. Je šťastie, ako toto dostane súťažiaci na začiatku súťaže, aby si mohol dať ako tak do oka vzdialenosti.

1 x IFAA 3D Standard Round Toto sa najviac podobá tomu, čo sme strieľali na Slovensku v minulosti. Strieľa sa na 2 šípy (zvyčajne druhý šíp je troška bližšie ako prvý). Bodové hodnotenie 10,8,5,0.

1 x IFAA 3D Hunting Round Toto je podľa mňa najväčšia výzva. V tomto kole umiestnenie dosť rozhoduje. Strieľa sa na 1 šíp, bez možnosti opravy. Bodové hodnoty 20, 16, 10, 0. Myslím, že ani tí najlepší sa nezaobišli bez nulových hodnôt.


Aký bol terén a trate?

Vzhľadom na slabú organizáciu to vyzeralo v pondelok ráno celkom zaujímavo. Ľudia sami hľadali svoje stanoviská, odkiaľ mali strieľať, niektorí si pomýlili okruhy, niektorí neprišli načas. Niečo také, že by na trať odprevádzali organizátori, tu nehrozilo. Vpodstate každý bol rád, keď bol na správnom okruhu v správnom čase. Ja som mal napr. v skupine Petra Madurkaya a ten tam ešte nebol ani o 9:00, kedy sme mali začať strieľať. Volal som mu na mobil a ten mal presmerovaný do práce. Tam mi odporučili, aby som mu poslal mail :-). Nakoniec to stihol. Keďže nik nevedel, kedy máme začať a naša skupina bola kompletná, tak som skríkol: "START!". A ostatné skupiny ochotne toto zopakovali. A súťaž začala. Ja osobne musím povedať, že trate boli postavené krásne, ale hrooozne ťažko. Terén - samý kameň, backstopov prvé dni takmer ani neboli. Potom ich postupne pridávali.

20170620_072456_resized.jpg ... ráno sa bolo treba rýchlo rozcvičiť na strelnici a potom utekať na vlastný okruh

Strieľali sme asi v nadmorskej výške 700 m.n.m. Bola tu kopcovitá oblasť porastená buď vinicami, alebo veľmi riedkymi dubovými porastmi. Problém bola horúčava, ráno bolo ešte príjemne. Ale od obeda to bolo okolo 35°C a na slnečných svahoch to bolo ešte horšie. Viacerým strelcom popraskali pri tejto teplote luky. Ja som ho chránil vlastným tieňom, koľko to šlo. Musím povedať, že asi tretina terčov bola postavená do prudkého kopca (a také terče máme na Slovensku tak 4 za celú sezónu), ďalšia tretina dolu prudkým kopcom a posledná tretina cca. po rovine. Ale cez rôzne výmoly, vo svahu apod. Odhadovať vzdialenosť v takomto teréne a zohľadňovať kopce, nebolo vôbec jednoduché.

20170623_071527_resized.jpg ...takto zhruba vyzeral terén, v ktorom strieľala jedna polovica lukostrelcov. Aj keď to tak nevyzerá, svahy tu boli dosť strmé.

Náš denný harmonogram vyzeral asi takto: 5:30 - budíček 5:50 - raňajky 6:10 - odchod autom do 3 km vzdialenej Castelliny 6:30 - presun autobusom do oblasti, kde sme strieľali 6:50 - presun minibusom prašnými cestami k okruhom a strelnici 9:00 - prvý výstrel Končili sme o 14-15:30 hod. Záviselo to od toho, na ktorom okruhu sme boli. No a potom návrat domov (autobus, autobus, auto). Určite to bolo v tých horúčavách celkom náročné.

Každý večer sme na záhrade debatovali o tom, ako sa nám darilo, aké boli terče, čo sa nám podarilo a čo naopak nie. A čo bolo hlavné, dá sa povedať, že sme sa zo dňa na deň všetci zlepšovali.

No a ako sme skončili? Dali sme do toho všetko, bol to krásny zážitok a určite sme priviezli domov výborné výsledky:

Dušan Binder LB - 2.miesto!!!! (za Arnim)

Jakub Málek BB - 4.miesto

Dadi Darázs LB - 6.miesto

Ján Kúdela BB - 7.miesto

Táňa Binderová TRB - 7.miesto

Radek König LB - 21.miesto

Ján Knižka BB - 22.miesto

Peter Málek BHR - 24.miesto


DUŠAN BINDER - STRIEBRO!!!

Najväčšou konečnou hviezdou výpravy bol Dušan Binder. Osobne si na ňom veľmi cením to, že roky sa venuje s manželkou Táňou lukosteľbe tak, ako asi málokto z nás. A ak má aj obdobia, keď sa mu nedarí, nevadí, pokračuje ďalej. Striebro, ktoré tu dosiahol, som mu veľmi želal. Aj za výsledok, aj za dlhoročnú snahu.

19399626_1444036502323012_2694587756445364105_n.jpg

Poprosil som ho, aby sa aj s ostatnými podelil o svoje čerstvé dojmy z tohto veľkého úspechu:

Peťo Málek ma vyzval, aby som prezradil návod na medailu. No žiadny nemám. Ak by som o nejakom vedel, bol by hodný patentu.

Iste mi mnohí dáte za pravdu, že výsledok veľmi záleží na vnútornom rozpoložení každého z nás pri streľbe a tak pár vetami sa budem snažiť popísať moje vnútro v priebehu súťaže.

Keďže tento typ dlhodobej súťaže som už absolvoval viac krát a vedel čo ma čaká, tak som prvý deň nemal žiadnu trému a vnútorne som si naordinoval pohodovú streľbu. Bol som nastavený tak, že ani prípadný aut a oprava druhým (tretím) šípom ma nerozhádže. Snažil som sa koncentrovať na svoje telo, aby som po výstrele vedel vyhodnotiť, či minutie terča bolo zapríčinené zlým odhadom alebo zle prevedeným výstrelom, čo pokladám pri strieľaní na tieto vzdialenosti veľmi dôležité.

S výsledkom prvého dňa som bol vcelku spokojný a dostal som sa do druhej najlepšej skupiny. Druhý deň som sa dostal do skupiny so strelcami, ktorých už poznám, mám pred nimi rešpekt a urobil som chybu, že vnútorne som veľmi chcel. Odklonil som sa od plánu, resp. neustriehol som si pohodu a chcel som. Chcel som držať s nimi krok, chcel som streliť bodovú hodnotu okolo 500, chcel som...... Tretí deň som sa snažil držať plánu z prvého dňa. Strieľalo sa na dva šípy. Ak som aj netrafil prvým šípom, tak druhý často končil v KILL zóne za vyššie body. Napriek tomu som sa ani tento deň nevyhol chybám a to bolo podcenenie situácie, keď som pri "ľahkých terčoch" - ježko, slimák ... na cca 17-18 m trafil prvým šípom KILL zónu s bodovou hodnotou 10 a 8 a druhý šíp som poslal do .... autu. Takže ako vravel Lenin koncentrácia, koncentrácia koncentrácia na každý výstrel. Tento deň mi vyšiel veľmi dobre a posunul ma na tretie miesto v celkovom poradí.

Štvrtý deň som veľmi dobre vedel čo ma bude v prvej šestici strelcov čakať - NERVY. Už som zažil preteky, keď sa z prvej šestky 3-4 strelci prepadli v celkovom hodnotení na nižšie pozície, čo to nezvládli. Preto som si pred posledným dňom nepozrel bodové rozdiely medzi strelcami v mojej skupine, aby som sa počas preteku nezaťažoval rátaním bodov. Chcel som sa zbaviť myšlienok typu - koľko strelil štvrtý, či ma už nepredbehol a podobne. V podstate som okrem Tomáša ani nevedel, kto bol na akej pozícii, pretože poradie v skupine spravili podľa abecedy a nie podľa nástrelu. Skupinu som skoro do polovice viedol, ale potom ma asi predsa len prepadla obava, z možnosti že sa mi podarí splniť si môj sen - byť spolu na významnom preteku s mojim priateľom Tomášom Hanušom na bedni - a stratil som kontakt s terčami. Inak to neviem pomenovať. Zrazu neviete vyhodnotiť vzdialenosť, nedoťahujete, vystrelíte skôr... terč strieľate na 50m a bol asi na 40 (chvalabohu so spústou streleckých chýb som ho trafil :-) ). To sa práve utrhol jeden rakúsky strelec čo mi už dával skoro 30 bodov a ja som nevedel či ma už nepredbehol, či sa mi ten sen splní... no hlava ma riadne blokovala. Pred poslednými 2 terčami sme sa míňali skupinu s Dadim. Vravel som mu že to nejak nejde a Dadi vraví " máš pred sebou ešte 40 bodov" .

20170624_060308.jpg

Predposledný ťažký terč sme trafili len dvaja v skupine. Na poslednom terči som to riadne predýchal. Predstavil som si v duchu ten výstrel krok po kroku. Postoj, predná ruka, ako naťahujem, uložím, tlak v lopatkách... ....až potom som vystrelil a trafil som KILL za 20 bodov. Talian ktorý išiel po mne a údajne mal cca 40 bodov predo mnou - to mi pred výstrelom povedal Tomáš - nedal a sen sa mi splnil. Asi toľko - chcel som byť stručný, ale nejak som sa rozpísal. Dušan


PETER MÁLEK, JAKUB MÁLEK

20170621_075114_resized_1.jpg

S Jakubom bola toto pre nás druhá skúsenosť na takejto súťaži. Skúsili sme pred rokom, odtiaľ Jakub priniesol striebro ešte ako dieťa. Tu ale poskočil do vyššej kategórie Juniorov. A z maximálky 27 metrov mal ihneď maximálku 46 metrov. A to je noazaj dosť a pre dospelého. Vlastne iba najväčšie zvieratá v skupine 1 mal bližšie ako dospelí, ostatné boli v rovnakej vzdialenosti. Keďže som vedel, že to nebude ľahké vôbec triafať do zvierat, tak som mu nabalil 34 šípov, aby náhodou neskončil súťaž na nedostatok streliva. Tento rok bola táto súťaž pre neho bitkou o 3.miesto. Prvé a druhé miesto obsadili 16-17 roční chlapci. O 3.miesto súťažil s minuloročným víťazom EBHC2016 v BB deti - Mikom Kochanowskim. Po prvom dni mal Jakub na neho -24 bodov. V ďalšom dni si to zhoršil ešte o -2 body, čiže spolu -26 bodov. Tretí strelecký deň šiel +31 bodov. Takže pred finálnym dňom viedol o +5 bodov a bronz bol na dosah.

Počas posledného dňa sa mu dopoludnia darilo. Viedol nad Mikom. Ale potom prišla povinná polhodinová prestávka. Pri nej asi dekoncentrácia, 3 outy za sebou a bolo vymaľované. Jakub skončil na konečnom 4.mieste. Po návrate domov povedal, že to bola jedna z najkrajších dovoleniek v živote. To, že vynechal týždeň v škole, k tomu určite prispelo výraznou mierou :-).

No ako som dopadol ja? Mojim cieľom bolo dostať sa do 30.miesta. V minulom roku som skončil 53., tak som sa chcel posunúť. Prvý deň bol celkom fajn, druhý deň som si trhol osobný rekord - 500 bodov. V danom dni som bol v desiatke najlepších a posunul som sa na 15.miesto. Bohužiaľ mi vôbec nevyšiel 3D Hunting Round, kde som mal 8 úplných outov, čo ma posunulo naspäť na 24.miesto. Posledný deň som síce vyhral svoju skupinu, ale už som zostal na konečnom 24.mieste.

V konečnom dôsledku som bol spokojný s tým, ako som sa umiestnil. Na druhej strane som vedel zastrieľať 2 dni aj oveľa lepšie, preto sa už teším o rok, ako budem zlepšovať 24.miesto. Uvažujem o tom, či mám zostať v BHR kategórií (kde mám nevýhodu ľahkého luku), alebo ísť do TRB kategórie. Tam ale zasa musím zmeniť perká a odstrániť základku. Čo bolo pre mňa dôležité bolo to, že viem zastrieľať aj takúto súťaž, že ak sa naučím veľkosti zvierat, tak viem aj pomocou mojej "prstovej" metódy odhadnúť aj vzdialenosť veľmi ďalekých terčov. Musím len pracovať na psychike, aby som sa vedel viac odosobniť a nestrieľať vedľa. A tiež myslím taktika - niekedy je asi lepšie streliť 10 bodov, ako nulu. Nemieriť na 31 metrov na 8 cm úzke telo, ktoré je zároveň aj zónou (a je za 16 - 20 bodov), alebo mieriť na 30 cm spodok zvieraťa za 10 bodov.


TATIANA BINDEROVÁ

Pred pár rokmi som povedala, že nikdy nebudem strieľať dlhé vzdialenosti na 3D. Dôvod bol jednoduchý. Nemám rada keď strácam a lámem šípy. A to viem o čom hovorím (WA Taliansko 2015). Ale minuloročný výlet s Dušanom do Rakúska na EBHC zmenil môj postoj. Prišiel čas vyskúšať malé líšky na 31 m a medveďa (nižšieho ako ja) na 54 m.

WBHC 2017 v Taliansku bol ozaj zážitok.

Zážitok z tratí, ktoré boli svojim spôsobom náročné na všetko. Náročné na chôdzu, na stúpania a klesania, na horúce slnko, na slnko svietiace priamo do očí, na skutočne klamlivo postavené zvieratá. Náročné kvôli talianom, ktorí nedodržujú pravidlá. Náročné kvôli talianom, ktorí vôbec nezvládli organizáciu takéhoto veľkého šampionátu!

Od začiatku to zaváňalo "disorganizáciou". V podstate nič nefungovalo tak ako malo. Najpoužívanejšie slovo bolo "UNFORTUNATELY". Nanešťastie nemali dosť parkovacích miest, nemali dosť vody, nemali akreditovaného fotografa, nevedeli ako to časove bude a ako to budú upravovať, nevedeli koľko bude treba autobusov na presun. Ale to čo nás čakalo prvé ráno sme teda vôbec nečakali.

Pondelok 06:30 začínal oficiálny tréning. Pri bielej a modrej trati sme boli 4 slováci a 1 zmätene pobehujúci talian, ktorý ozaj nevedel čo. Tak sme začali trénovať. To že podklad bol samý kameň sme už vedeli, ale netušili sme ako budú šípy odskakovať a lámať sa. Keď sa išlo po šípy (teda keď sme si zapískali) tak to vypadalo ako na hubách. Hľadali sme, hľadali a kde tu sme niečo našli.

Odchod na trať - samostatné jednotky. Nik nehlásil koniec tréningu, nik nedvíhal tabuľky že modrý okruh čísla 1- 20 týmto smerom,... Skupiny vypísané a položené v "imaginárnom" bufetovom stánku prichytené sendvičmi z benzínky. A že chcete ísť na WC? No nech sa páči. Miesta tam v lese bolo až, až.

Začali sme len z 15 minútovým meškaním a ubehlo to rýchlo a bez problémov. Po odstrieľaní za odmenu na nás čakal postavený TOI-TOI. Výsledky až neskoro v noci, alebo skoro ráno. Takže Peter pri raňajkách každé ráno surfoval a dával inštrukcie. A takto zbehol celý týždeň.

Pre mňa úspešne čo sa týka nástrelov a umiestnení. Pochválim sa, lebo stále platí keď sa nepochváliš sám, tak Ťa nik nepochváli. Všetky dni som strieľala v prvých dvoch najsilnejších skupinách. Bolo to super a psychicky som to zvládla. Nerozhodil ma ani nízky nástrel na HU 3D, kde na jeden šíp som ozaj strelila málo a v podstate som nevedela prečo. Tento deň ma obral o lepšie umiestnenie. Tri dni som bola kapitánka skupiny a dávala na všetko pozor (skoro ako u nás na súťaži). S tým rozdielom, že tu ma každý deň pochválili za to že viem pravidlá, že dávam pozor aby sa aj tak strieľalo, zapisovalo, postupovalo, že som bola spravodlivá. Vypadá to, že vo svete sa to cení. O rok chcú byť so mnou v skupine zas.

19366586_1609181612426549_6183443372119425455_n.jpg

A ešte k záverečnému ceremoniálu. Kto to nevidel na vlastné oči o veľa prišiel, lebo to sa už (verím tomu) nikdy nezopakuje. Malo to začať o 19:30 v centre Florencie. Dovtedy ešte nik nevidel finálne výsledky. Okolo 20:00 hod. začali ťahať nejaké káble, nosiť škatule. Proste taliani začali chystať vyhodnotenie. Okolo 21:00 to konečne začalo a aké prekvapenie - bez stupňov víťazov. To že kytičky dostala len polovica vyhodnotených ma ani neprekvapilo. Ale ku koncu som ozaj dostala strach, aby zostala medaila aj Dušanovi. Po telefóne s Petrom som overovala, či je ozaj druhý. A bol. Tak zoskočil zo živého stupňa víťazov (Míša), rozlúčili sme sa a vyrazili na 52 km cestu do Casteliny. V dome už bolo tichol. Veď nás čakala dlhá cesta domov a super sme ju zvládli.

Je dobre to vyskúšať. Odporúčam.

Tatiana Binderová


A skrátka za ostatných:

Ladislav Darázs (Dadi)

Tomu to šlo. Blo prvýkrát na takomto podujatí a vlastne každý deň vyhrával svoju skupinu a dostával sa stále vyššie a vyššie. Konečné 6.miesto je paráda. Túto kategóriu TLB vyhral Arni. Ten bol zlatý a jeho skvelé luky kraľovali... Teším sa, ako pôjde o rok.

Radek Konig

Rado mal veľké starosti, ako bude strieľať tieto veľké vzdialenosti. Chcel používať moju meranú metódu na odhad vzdialenosti. Ale našťastie strieľal nakoniec inštinktívne, čo urobil dobre. Nechcel skončiť na konci. Tak jeho konečné 21.miesto zo 158 súťažiacich bolo asi ako z ríše snov.

Ján Kúdela

Janko, náš jediný veterán, strieľal opäť krásne a spoľahlivo. 7.miesto je toho dôkazom. Ako sám povedal, do 90-tky veku to ešte doladí.

Ján Knižka

Janko sa v poslednej dobe troška trápi, ale úctyhodne s tým bojuje ako lev. Mal aj dobré dni, aj slabšie dni. Konečné 22.miesto bolo určite pekné.

20170623_171046.jpg

Niekoho zaujíma, aký je rozpočet na takýto lukostrelecký "výlet":

štartovné: 150 EUR

cesta: 85 EUR (rozpočítané pri 4 osobách v aute - nafta, diaľničné poplatky, parkovné atď.)

ubytovanie: 120 EUR (bývali sme 11-ti vo vlastnom luxusnom štýlovom domčeku)

strava: 65 EUR (to je individuálne, pizza: 8 EUR, špagety 13 EUR, ale varili sme si aj sami, ceny potravín v potravinách sú cca. ako u nás).

SPOLU: 420 EUR (ale zážitky sú na nezaplatenie :-)...


WBHC2017 je za nami, bol to opäť úžasný zážitok. Ďakujem všetkým strelcom za vzájomnú podporu, výbornú náladu a príjemné "spolunabývanie" v našom dočasne prenajatom domčeku.

A tiež ďakujeme Vám všetkým, zo Slovenska, ako ste nám na diaľku držali palce!

Peter Málek

logo.png

Posted in Nezaradené, Reportáže on júl 04, 2017

Odporúčame:


Sme členmi
European archery association 3D Antidopingová agentúra
Máme členov v
World Archery European archery association 3D Slovenský lukostrelecký zväz
Partnerské organizácie
Česká 3D lukostřelba